Medzinárodný prieskum odhaľuje, že pacienti liečení v psychiatrických nemocniciach v Japonsku sú fyzicky obmedzovaní oveľa častejšie ako v iných krajinách. Jeden z hlavných autorov prieskumu túto situáciu označil za „abnormálnu“.
Pomer pacientov pripútaných k lôžkam špeciálnymi pásmi bol v Japonsku 580-krát vyšší ako v Austrálii a 270-krát vyšší ako v Spojených štátoch, ukazuje spoločný výskum Tošia Hasegawu, profesora psychiatrie na japonskej univerzite Kjorin, a jeho kolegov.
„Zistenia potvrdili, že ústavy duševného zdravia v Japonsku sa uchyľujú k druhu starostlivosti, ktorý je silne závislý od fyzického obmedzenia,“ povedal Hasegawa. „V prvom rade by sa malo uznať, že pacienti sú v porovnaní s inými štátmi abnormálne často obmedzovaní. To si určite vyžaduje dôkladné preskúmanie spôsobu, akým sa s pacientmi zaobchádza v japonských psychiatrických centrách.“
Zistenia boli publikované v medzinárodnom psychiatrickom časopise Epidemiology and Psychiatric Sciences.
Vedci v Japonsku, Spojených štátoch, Austrálii a na Novom Zélande preskúmali dostupné údaje z roku 2017 v každej krajine a porovnali počet pacientov, ktorí boli denne fyzicky obmedzovaní v psychiatrických nemocniciach v týchto štyroch krajinách.
Informácie o emocionálnom zdraví a blahobyte, ktoré sa v Japonsku zverejňujú každoročne, odhalili, že denne je obmedzovaných 98,8 pacientov na milión obyvateľov.
Zariadenia pre pacientov s demenciou boli z odhadu vylúčené, pretože japonská prax hospitalizácie takýchto prípadov sa líši od iných krajín.
V Austrálii bolo podľa zistení pripútaných na lôžko 0,17 pacienta na milión obyvateľov. V Spojených štátoch to bolo 0,37.
Hoci prieskum presne neporovnával rovnaké vekové skupiny, Japonsko bolo v znehybňovaní pacientov ďaleko pred Novým Zélandom.
Zatiaľ čo na Novom Zélande bolo na jeden milión ľudí vo veku 15 až 64 rokov použitých 0,03 pacientov, u Japoncov vo veku 20 až 64 rokov to bolo 62,3, čo je viac ako 2 000-krát viac.
Ako často boli pacienti obmedzovaní, sa líšilo v rôznych oblastiach každej krajiny, ktorá sa zúčastnila prieskumu.
V Japonsku sa pomer obmedzení pohyboval od 16 do 244 pacientov v závislosti od prefektúry.
ŽIADNA ALTERNATÍVA?
Japonská prax dlhodobého obmedzovania pohybu pacientov už dlho púta pozornosť.
„Pacienti sú často fyzicky obmedzovaní, hoci počet psychiatrov na obyvateľa nie je v porovnaní s inými krajinami taký malý,“ povedal Hasegawa. „Je to pravdepodobne preto, že psychiatrické centrá majú viac lôžok ako iné krajiny, čo vedie k väčšiemu počtu hospitalizovaných pacientov.“
Podľa japonského zákona o duševnom zdraví a sociálnom zabezpečení a ďalších predpisov môžu určení lekári v oblasti duševného zdravia pristúpiť k obmedzeniu pacientov, ak si uvedomia možnosť, že sa pacienti pokúsia o samovraždu alebo si ublížia, prejavujú známky hyperaktivity a nepokoja alebo hrozí ohrozenie života pacienta, ak sa nič neurobí.
Použitie metódy je obmedzené na prípady, keď nie sú k dispozícii žiadne iné prostriedky.
Prax obmedzovania pacientov bola kritizovaná za to, že im bráni v slobode pohybu a poškodzuje ich dôstojnosť, čo viedlo mnohé lekárske ústavy k hľadaniu iných spôsobov.
Napriek tomu medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v Japonsku existuje hlboko zakorenená tendencia považovať túto metódu za „nevyhnutnú na zaistenie bezpečnosti“, pričom ako dôvod uvádzajú nedostatok personálu v zdravotníckych centrách a iné dôvody.
Podľa prieskumu ministerstva zdravotníctva vykonaného koncom júna toho istého roku bolo v roku 2019 v psychiatrických centrách v Japonsku viac ako 10 000 pacientov obmedzených pohybom.